Tí chlapi sú naozaj zábavní. Čo pre Lenu ešte pripravia? Snáď už ani nie je čím prekvapiť. Alebo že by ešte ani zďaleka nie? Tak teda poďme na to! Na nové zážitky. Nechať sa unášať životom a brať to ako úsmevnú časť momentálneho obdobia. Takže hurá na zoznamku!
Dnes to bude Ján. Pekné meno. A možno aj pekný príbeh s pekným koncom. Vymenili si pár oficiálnych fráz v rámci úvodnej konverzácie. Inteligentný, trochu vtipný, s veľkými záväzkami, presnejšie veľkými deťmi, z Bratislavy, rozvádzajúci sa. Och, priam ideál. No, Lena to už brala s veľkým nadhľadom. Hoci stretnutie by stálo za zamyslenie. Ján rozmýšľal rovnako. Navrhol sobotu.
„Mohli by sme sa ísť spolu prejsť niekam do Karpát. Hoci celý týždeň pršalo, víkend už má byť pekný.“
„Výborný nápad. Prechádzka je oveľa lepšia ako nejaká kaviareň.“
Lena bola vytešená ako malé dieťa. Toto sa jej naozaj páči. V kaviarni je to také oficiálne. A v lese je to také uvoľnenejšie. Aj keď to môže byť trochu riziko. Je to predsa len neznámy človek. A nie je tam kam ujsť, keby to rande neprebiehalo úplne podľa jej predstáv. Z pochybností ju okamžite vyviedol tým, jej poslal telefónne číslo s celým menom aj priezviskom. Fíha! Tak to on jej ale dôveruje. Tak nech už je sobota a uvidí sa, čo z toho celého bude.
Konečne víkend! A po tej piatkovej dažďovej prehánke svieti slnko. Okolnosti spolupracujú s Lenou. Nastúpila na električku a presúvala sa na miesto stretnutia. V hlave sa jej všeličo premietalo. Fakt je to dobrý nápad ísť na takéto rande? Áno? Nie? Každú chvíľu to videla inak. Ak ju niekto pozoroval, musel sa na nej poriadne zabávať. Škoda, že už sa nenosia rúška. Nebolo by vidno, čo sa v nej odohráva. Zbadala ho hneď z električky. Vyzeral presne ako na fotke. Tak hádam aj to ostatné bude pravda.
Prišla k nemu a obaja sa na seba usmiali. Dobré znamenie.
„Som rád, že sme sa konečne stretli. Myslel som, že to nestihnem. Nevedel som, ako sa obliecť. Počasie sa stále menilo. Snáď tam nebude blato.“
„Aj ja som rada. Teším sa na výlet. Veď trochu blata nevadí.“
„Túto časť Karpát nepoznám. Je to prvýkrát, čo sa nechám niekým navigovať bez toho, aby som si overil trasu. Vždy mám všetko premyslené, aby ma nič nezaskočilo.“
„To sa ako dá? Ja keď si niečo naplánujem, nastane milión zmien a musím improvizovať. Aj keď rada by som vedela aspoň pár chvíľ dopredu, čo sa bude diať. Tak dúfam, že dnes nezablúdim, keď si mi tak dôveroval.“
Ako sa tak predierali lesom, zaskočil ju otázkou:
„Máš úrazové poistenie? Keby náhodou?“
„Nie, a Ty?“
„Áno. Aj odvoz helikoptérou, keby bolo treba.“
„A ako by tu v lese pristála? Asi by som Ťa musela na chrbte z lesa vyniesť. Takže by som mala byť poistená na seknutie v krížoch, čo myslíš?“
Lena sa zasmiala. Zdalo sa jej, že je celkom vtipný. Aspoň doteraz. Ale keďže sa nezasmial, pomaly musela pripustiť možnosť, že to myslel vážne. A to sa jej veľmi nepozdávalo. No už vie odpoveď na svoju otázku, či to bol dobrý nápad vybrať sa niekam, odkiaľ sa len tak nedá vypariť. Tak zvolila skratku, ktorou sa čo najskôr dostanú opäť medzi ľudí v meste. Žiaľ, celotýždňový lejak zanechal stopy. Pred nimi bola cesta plná blata. Jej to však bolo úplne jedno a pred očami mala len rýchly návrat do bezpečnej zóny.
Ján však pred blatom zastal a rozmýšľal, ako ho prejsť. Bolo jasné, že nie je iná možnosť ako priamo vpred. No dokázal, že je naozaj na všetko pripravený. Začal si spodok turistických nohavíc strkať do ponožiek, aby aspoň nohavice ostali čisté. Lena myslela, že zle vidí. To snáď nie!
Prešli pár metrov. Blata stále pribúdalo viac a viac. Už mal špinavé nielen ponožky, ale aj nohavice. V tom sa mu šmyklo a padol na koleno. Lene to prišlo nesmierne zábavné a mala, čo robiť, aby sa nezasmiala nahlas. Hoci by to už bolo v tejto chvíli jedno. Obaja vedeli, že toto prvé stretnutie bude aj posledné.
Konečne prišli k zastávke električky. Ján si vybral z batohu vodu a začal si čistiť nohavice. Na šťastie Lene práve prišla električka, tak sa len rýchlo rozlúčila a nastúpila. Ak sa jej zdalo, že vyzerala čudne, keď sa viezla smerom na stretnutie, tak teraz musela vyzerať ešte čudnejšie. Smiala sa nahlas a bolo jej úplne jedno, či ju pri tom niekto sleduje. Doma si napustila vaňu a hodila veci do práčky. Veď na to ju má…