Prešlo pekných pár dní. Lena každú chvíľu prežívala úplne inú emóciu. Ach tie ženské hormóny! Raz bola presvedčená, že už žiadneho chlapa nechce ani vidieť. Inokedy si pomyslela, že nemôžu byť všetci problémoví. Dokonca jej hlavou prebleskla myšlienka, že problémom je asi ona sama. Že by mala veľké nároky? No na šťastie ju táto myšlienka nedržala dlho. Veď kto by už bol normálnejší ako ona? Toľko trpezlivosti s chlapmi má len málokto. A považuje sa za nesmierne vtipnú. Hlavne sa najviac zabáva sama na sebe. A vôbec jej nevadí, že je možno jediná, ktorej sa to zdá vtipné. Takto všelijako sa jej to v tej hlave motalo. A výsledok? Zvedavosť opäť zvíťazila. Šup do zoznamky!
Igor. Veľa Igorov v živote nepoznala. Jedného si pamätala z bedmintonu. No už ho dlho nevidela. Bol vyšší, tmavší. Vyštudoval MATFYZ. Ale ten bol zadaný a mal aj malé dieťa. Lovila v pamäti, ale viac si už nevedela spomenúť. Keby ho stretla, určite by ho spoznala. Škoda, že na profile bola len jedna fotka a aj tá iba z veľkej diaľky. No údaje, čo o sebe uviedol, by aj celkom sedeli. Športovec, ktorý študoval v Bratislave. Je pravda, že ľudia, čo si dajú fotky, na ktorých nie sú identifikovateľní, sú trochu podozriví. Asi nie každý chce priznať, že je na zoznamke. Hlavne muži, ako by to bola hanba. Alebo je? Keby to tak vnímala aj Lena, tak by tam určite nebola prihlásená.
Lena stále zvažovala, či má Igorovi napísať len tak nezáväzne, alebo sa ho rovno spýtať, či sa nepoznajú. Nie a nie vybrať vhodnú možnosť. Za oknom svietilo slnko, vyzeralo to na nádherný deň. A to rozhodlo. Vybrala sa na prechádzku. Aspoň si vyčistí hlavu a potom sa uvidí, ako zareaguje. Vrátila sa až za dve hodiny. Bolo tak krásne, že naozaj zabudla na všetky „starosti“ so zoznamkou. Urobila si čaj s citrónom a s úlne čistou hlavou si povedala, že si ten život ide užiť. Aj celú zoznamku. S ľahkosťou a radosťou. Veď naozaj o nič nejde. Takže pekne krásne Igorovi napísala ako prvá.
„Ahoj Igor. Píšeš, že máš rád šport. Aký konkrétne? Nie je to náhodou bedminton?“
Odpoveď stále neprichádzala. Bola veľmi nedočkavá, či je to on. Medzi tým prezerala sociálne siete. Vtedy jej to napadlo. Určite ho má medzi priateľmi. Je to síce dávno, ale keď chodili ešte hrávať ako partia, tak na pár ľudí jej určite zostal kontakt. A naozaj. Našla ho. Teda, ak je to on. Veľa toho tam o sebe nemal. Ale je pravda, že ani ona. A zrazu prišla odpoveď.
„Áno. Bedminton som kedysi dosť aktívne hrával. Prečo?“
„Asi sme ho hrávali spolu. Pamätáš si na mňa?“
Tak toto je naozaj zábava. Na zoznamke stretnúť niekoho známeho z minulosti. Život prináša rôzne prekvapenia. A toto je jedno z nich. Aj by ju celkom zaujímalo, ako sa má a ako sa mu v živote darilo. Snáď konverzáciu rozvinú a spolu zaspomínajú na staré čase. A možno si pôjdu ten bedminton opäť spolu zahrať. Spoločné záujmy je dobrý začiatok. Zatiaľ žiadna odpoveď. Asi má veľa práce, alebo iný program. Nič sa nedeje.
Ráno, len čo otvorila oči, klikla na zoznamku. A žiadny Igor tam už nebol. Celá konverzácia zrušená. Ani vzájomná zhoda už nebola. Tým pádom už nemohla ani ona napísať nič jemu. No, prekvapil ju. Toto fakt nečakala. Aj takto sa odhaľujú charaktery. To mu nedošlo, že na zoznamke môže stretnúť nejakú známu? Alebo sa spoliehal, že na tej fotke ho nikto nespozná? Každý robí, ako najlepšie vie. A asi inak nevedel.
Pozrela znovu na sociálne siete. Tam ju nezrušil. Asi si jej meno celkom nepamätal. Ale ak sa zdalo, že toto bol zábavný príbeh, tak vrchol programu ešte len na Lenu čakal. Igor si tam dal novú fotku svojej partnerky a malej dcérky. Krásna rodinka. Lena sa z chuti zasmiala. Život je naozaj plný humoru…