Na druhý deň ráno sa Lena pokúšala upratať si myšlienky. Je fakt, že už asi vyskúšala všetky možnosti. Teda tie zlé možnosti. Predsa nemôže existovať ďalšia takáto katastrofa. Štatistika nepustí. Dnes bude jednoducho deň, ktorý prinesie už len pozitívne skúsenosti. Urobila si čaj na dobrú náladu a pozrela s nádejou do mobilu.
Henrich, zvaný Heňo. Aké zaujímavé meno. Zo Žiliny. Je to trochu priďaleko, ale vzdialenosťou sa momentálne zaoberať nebude. Snáď si všimol aj on tých 200 km, čo ich rozdeľuje. Na jeho usmiateho smajlíka odpovedala rovnako. Po obrázkovej výmene postupne prešli aj na tú slovnú. Z viet jednoduchých a všeobecných sa nenápadne stávali vety rozvité a osobné. Práca, deti, záujmy. Išlo to tak prirodzene, že až Lena bola milo prekvapená. Ako by sa poznali roky a boli naladení na rovnakú vlnovú dĺžku. A čo sa tej vzdialenosti týka, aj to malo riešenie. Pracovne sa často vyskytoval v Bratislave. S manželkou sa rozišiel, žijú oddelene a momentálne riešia detaily ďalšieho fungovania s deťmi. Jemu sa celkom pozdával plán odsťahovať sa za prácou. Veď v Bratislave aj študoval, dobre ju poznal a vedel si tam predstaviť život. Samé dobré správy prichádzali z jeho strany.
Po pár dňoch písania sa to veľmi sľubne vyvíjalo. Lena si uvedomovala, že Heňo jej prináša do života dobrú náladu. Do práce chodila s úsmevom, bola na všetkých milá a mala pocit, že všetko na tomto svete je úžasné. Pomaličky si už začínala predstavovať, ako bude v budúcnosti vyzerať ich spoločný vzťah. Samozrejme romanticky a bez prekážok. No po svojich životných skúsenostiach vie, že keď všetko vyzerá ideálne, určite sa niečo pokazí. Alebo sa vyskytne nejaký nečakaný problém. A aj keby nebol, každá žena ho nájde. Ale to určite nebude tento prípad. Práve mali tému o varení. Lena sa ho opýtala, či vie variť.
„Ani nie.“
„A ako sa stravuješ s deťmi, keď ste spolu?“
„No vždy máme niečo navarené v chladničke. Zohrievanie mi ide dosť dobre.“
„A ako sa to jedlo dostane do chladničky?“
„Veď manželka varí.“
Lena sa okamžite spätne vrátila v komunikácii k starším správam, či si niečo zle prečítala, alebo zle pochopila. A našla presne to, čo hľadala. Písal tam, že žijú oddelene. Ako teda manželka varí? Snáď mu na víkend nezbalí deti aj s jedlom. To by bola svätica. Také niečo by nerobila ani ona. Je to naozaj veľmi zvláštne. Preto položila otázku veľmi konkrétnu a bez okolkov:
„Vy bývate spolu?“
„Áno. Ale ja spím v obývačke a ona v spálni.“
„A tomu hovoríš, že nežijete spolu?“
„Noooo, veď nežijeme.“
„A ako si to predstavuješ ďalej? Ale pravdu.“
„Rozmýšľam nad tou Bratislavou. Na chvíľu sa odsťahujem a uvidím, či sa budeme chcieť s manželkou k sebe vrátiť. Možno medzi tým skúsim niečo nové a uvidíme.“
Lena čítala a snažila sa pochopiť, akú úlohu v tom celom má zohrať ona. Cítila sa oklamaná a využitá. Takže ona je len tak na chvíľku, aby zistil, či ešte chce zachrániť svoje manželstvo, alebo už je to nemožné? Ak by sa rozhodol pre rozvod, tak má Heňo rozohratý ďalší vzťah, aby nebol sám a ľahšie sa mu odchádzalo? To je vhodné riešenie pre neho. Ale pre ňu určite nie. Aj keď je to jedna z hlavných rolí filmu. Zlého filmu. Nie vždy je o čo stáť. Oscara si radšej pozrie v telke.
„Milý Heňo. Želám Ti, aby si si to v živote vyriešil najlepšie, ako sa len dá. Ale ja tu nie som Tvoja možnosť „B“. Keby náhodou.. Bolo to fajn písanie. Možno by sme si spolu rozumeli a možno by to naozaj aj medzi nami fungovalo. Ale ja ženatého a nerozhodného chlapa do života nepotrebujem. Tento film si dohraj sám.“
Správu prečítal a zablokoval ju. Aj to je riešenie. Hoci bola Lena chvíľu z toho rozčarovaná a smutná, bola si vedomá, že je lepšie zísť z kratšej cesty. A radšej sama, ako muž s takýmto nevyriešeným životom. Veď tú kávu si vypije aj sama. Prípadne s kamarátkou. A zoznamka ponúka aj iné možnosti….