Hodnú chvíľu Lena nemala chuť vrátiť sa do jamy levovej. No ženská zvedavosť je veľmi silná pani. A prekoná aj strach, aj obavy. Takže hurá na ďalší zážitok. Snáď už konečne začnú prichádzať tí spomínaní princovia na bielych koňoch. Hlavne, aby ich mali kde zaparkovať. A nemusia byť ani v plnej zbroji. Radšej.
Pár zaujímavých pánov tam veru opäť našla. Niektorým aj odpísala. Uvidí sa, či z niektorého niečo bude. Jeden z najzaujímavejších bol Gusto. Neobvyklé meno na túto dobu. Bude to brať ako dobré znamenie. Začali tak všeobecne, ako všetky rozhovory. Ale názory mal fajn. Vraj už mal cez zoznamku trojročný vzťah. Aj keď s prestávkami. Dosť podrobne o tom písal. Nebola si istá, či to všetko chce vedieť. Samozrejme, je to minulosť, vôbec nešlo o žiarlivosť. Len či naozaj treba vedieť vždy všetko? A do najmenších podrobností?
Radšej zmenila tému. Dozvedela sa ďalšie informácie o ňom. Napríklad aj to, že sa po rozchode opäť vrátil na zoznamku a absolvoval aj jedno stretnutie. Ona mu o svojich zážitkoch radšej nepísala. Na čo by aj?
Nachádzali spoločné témy, dokonca aj názory na rôzne situácie. Kdesi v jej vnútri začala blikať nádej, že by predsa len niekto, čo by stál za to? Písali si celý deň. Stále bolo o čom písať. Až prišla tá zlomová veta:
„Tak zatiaľ pekný deň, ja idem na to rande.“
„Na aké rande?“
„Veď som Ti písal, že som už bol na jednom stretnutí a dnes máme ďalšie.“
„A na čo mi to píšeš?“
„Chcem byť úprimný.“
„To je síce fajn, ale naozaj nemusím mať všetky informácie. Ja Ti to tiež nepíšem.“
„Prepáč, asi to nebolo vhodné.“
„Veru nebolo.“
No a je to! Snáď mu nebude robiť psychológa a rozoberať s ním iné ženy? Snáď nie je v nejakej súťaži, kde bude bojovať o nejakého chlapa? Aspoň už vie, že ani toto nechce. Večer je však Gusto zaželal dobrú noc a ráno krásny deň. Nereagovala. A na obed prišla ďalšia správa, že prečo je taká ofučaná. Tak na to už nie je čo ani odpísať. Večer pokračoval vo svojom monológu ďalej. Aká je to veľká škoda, keď si tak spolu rozumeli a mohlo byť z toho niečo viac. No on jej aj tak želá všetko dobré. Milé od neho. Aspoň trochu si vylepšil reputáciu. Rozmýšľala, či mu naozaj ešte nedá šancu a neodpíše mu. Ešte sa ani nestihla rozhodnúť a prišla ďalšia správa. Tá už bola naozaj víťazom ich komunikácie. Vraj to rande včera nedopadlo dobre.
Lena skoro odpadla. To čo má znamenať? A čo vlastne čaká od nej? Má ho poľutovať? Alebo sa začať tešiť, že sa uvoľnilo miesto a postupuje z náhradníčky na hlavnú rolu? Alebo je ešte niekto pred ňou? Je pravda, že na zoznamke to tak chodí. Ale trošku úcty a slušného správania patrí aj sem. My, ženy, máme miesto psychológa kamošky na kávičke. Asi by sa aj muži mali zamyslieť nad nejakým iným riešením, ako sa niekomu vyrozprávať. Čo už, keď niektoré ženy sú skvelé poslucháčky. A Lena tiež. Aspoň niečo pozitívne jej priniesol Gusto…
1 komentár
Zapojte sa do diskusie a povedzte svoj názor.
Vymreli už slušní chlapi s džentlmenskym správaním a úctou k ženám?
Či si zo žien jednoducho urobili kamosov “s výhodami”?
Ma sa im toto správanie tolerovať lebo je to proste teraz štandardom a je to vlastne “normálne”?
Nerobíme chybu aj my ženy, keď veľakrát preberáme chlapsku rolu (a to dokonca dobrovoľne)?
Nestrácame tým svoju prirodzenosť, jedinečnosť, uctu voci nám samým? A hrdosť začína byť asi “cudzím slovom”, ktoré bude treba hľadať v slovníku?…