Trvalo celý týždeň, kým Lena rozdýchala posledné stretnutie. Po hlbokom zamyslení a odbornej konzultácii s kamarátkami predsa len uznala, že treba dať tomu ešte šancu. Veď už hádam vytiahla všetkých „Čiernych Petrov“ a na rade už bude len ten princ na bielom koni. No nemusí to byť hneď princ. Stačí, že bude mať prácu a ani kôň nemusí byť biely. Úplne postačí, že bude pojazdný.
Odkrojila si z koláča, čo zostal z večera, urobila si velikánsku kávu a opäť sadla k počítaču. A je to tu. Fero! Tak toto bude on? Určite. Veď už to musí prísť. Nepokazí to ani korona, ani lockdown. Život predsa ide ďalej, aj keď podmienky nie sú vždy ideálne. Vlastne, čo sú to ideálne podmienky? Pre každého niečo iné. A Lena je odjakživa zvyknutá na improvizáciu a komplikácie. Jedna korona určite nebude prekážkou k jej šťastnej budúcnosti.
Kým takto rozoberala momentálnu situáciu, prišla jej správa od Fera. Óóóó! On rozmýšľa rovnako. Na čo čakať? Postupne sa výmena správ rozbehla. Bola celkom vtipná. To je veľmi dôležité. Je to najlepší spôsob, ako toto všetko zvládnuť. Písali si ráno, večer, cez víkend… Po pár dňoch navrhol stretnutie. Len kde? Všetky kaviarne a reštaurácie sú zatvorené. No a vonku je kalamita. A v Bratislave snehová kalamita, to je už teda niečo! Človek sa nikam nedostane. Ale Fero dostal skvelý nápad. Cestou z práce sa zastaví v potravinách, neďaleko jej bytu a tam si môžu dať spolu kávu. Snáď tam bude nejaký kávomat. Na súčasnú dobu to bol celkom dobrý plán. Hádam by ho na prvé stretnutie nezavolala k sebe domov? Predsa len je to cudzí človek.
Stretli sa na parkovisku pred vchodom. Rande v potravinách. Fakt originálne. Toto asi nevymyslíš. Stretnutie v rúškach. Nielen že toto druhého poriadne nevidíš, ale ani nepočuješ. Vošli dnu. Žiaľ, miesto očakávaneho kávového automatu, tam boli dva bankomaty. Tak čo teraz? Fero navrhol:
„Ja potrebujem nakúpiť. Tak sa môžeme prejsť pomedzi regále a aspoň sa trochu porozprávať. A ja si pri tom urobím nákup. Čo Ty na to?“
„Výborný nápad. Aj tak v podstate nemáme inú možnosť.“
„Ak chceš, môžeš si aj Ty nakúpiť. Môžem Ťa potom odviezť domov. Ale nákup Ti nezaplatím.“
Hoci navonok nedala nič znať, táto ponuka sa jej zdala trochu zvláštna. Ani len jej nenapadlo, že by jej mal platiť niekto nákup. Tak prečo to vôbec povedal?
„Ja som už dnes bola na nákupe a nič nepotrebujem, ale pôjdem rada s Tebou.“
Fero zobral nákupný vozík a spoločne prechádzali pomedzi tovar v uličkách. Možno aj to o človeku niečo zaujímavé prezradí. Zastal pri pečive a začal sa v ňom prehŕňať. Bez rukavíc. A bez zaváhania. Snáď si aspoň umyl ruky.. Lena sa nevedela rozhodnúť, či ešte niekedy v týchto potravinách nakúpi pečivo. Potom sa presunuli k zlacnenému tovaru. Každý jeden chytil do ruky a popozeral dátum spotreby, pôvodnú cenu, ale hlavne tú zľavnenú. Objavil tam papriky v oleji.
„Veď tomu sa nič nemôže stať, aj keď tam zajtra končí doba spotreby. Určite to vydrží ešte pár dni.“
Asi mal pravdu a do košíka vložil hneď 5 balení. Toto sa naozaj oplatí.
„Ešte by som potreboval kúpiť aviváž. Veľké balenie a lacné. Minule som si kúpil do zásoby tri päťlitrové balenia. A neuveríš. Jedno sa mi normálne pokazilo.“
Žiaľ, nahlas vyslovila to, čo jej ako prvé napadlo.
„To asi preto, že si až príliš šetrný.“
„Ja? Vlastne áno, máš pravdu. Vždy si všetko prepočítam. Najnovšie sa venujem kryptomenám. Každú voľnú chvíľu tomu venujem. Vyznáš sa v tom trošku?“
„Ani nie.“
Najbližších pár minút jej začal odhaľovať svoje vedomosti v tejto oblasti. Chvíľu aj počúvala, ale postupne sa jej jeho slová strácali. Nech sa snažila sústrediť sa na to, ako najviac vedela, nešlo to. V hlave jej bežali úplne iné myšlienky. Ako slušne z toho stretnutia v obchode odísť. A najlepšie čím skôr. Zrazu ju pri vymýšľaní plánu úniku vyrušila jeho otázka.
„Zaujíma Ťa to vôbec?“
„No, je to zaujímavé, ale veľmi tomu nerozumiem. Asi to nebude moja budúcnosť.“
„Už som na tom aj prerobil. Ale teraz som si naštudoval ďalšie veci, tak to musí vyjsť. Kamoš na tom zarobil 500 €. Je to obrovská motivácia. Nechceš to skúsiť?“
„Ani nie. Viac by ma zaujímalo, čo Ťa ešte baví.“
„Zbrane. Chodím aj na strelnicu. Mám doma pár kúskov. A nedávno som si kúpil kalašnikov. Rozumieš zbraniam?“
„To tiež nie je celkom moja parketa.“
So zanietením jej začal rozprávať o zbraniach. To sa už ani nesnažila dávať pozor. Bože! Čo tu ja robím? Ani len ten nákup som si neurobila. Nech už sú von z tých potravín. V tom oproti nej prichádzala kolegyňa. No to snáď nie! Len nech nikto nevidí, ako sa tu promenáduje so šporovlivým milovníkom zbraní. Podarilo sa je vyhnúť priamemu stretnutiu. To bolo ale šťastie. Stačí, že sa trápne cíti sama pred sebou. Nemusí to každý vedieť. A teraz rýchlo k pokladni. Fero si ani nevšimol, čo sa Lene v hlave deje.
„Môžem Ťa odviezť domov?“
„Si zlatý. Ale ďakujem. Potrebujem sa prejsť. Dnes som bola celý deň pri počítači. Rada som Ťa spoznala. Želám Ti ešte pekný večer.“
Lena už nečakala ani na jeho odpoveď. Usmiala sa a rýchlym krokom sa ponáhľala čím ďalej od neho. Snáď žiadnu zo svojich milovaných zbraní nemá aj v aute. Pre istotu ho okamžite zablokovala na zoznamke. To bol teda zážitok! Naozaj vytiahol zbrane najväčšieho kalibru na ohúrenie ženy. Škoda, že nezabrali…