Prešlo pár dní, kým Lena opäť našla odvahu nazrieť do zoznamky. Pomaly stlačila na klávesnici enter. Veď nič nemôže stratiť. Len získať. Aspoň skúsenosť. No len, čo sa zjavila fotka na najnovšom profile, nebola si istá, či aj táto získaná skúsenosť je k niečomu dobrá. Bol tam chlap iba v plavkách, ktoré toho veľa neskrývali. Je fakt, že vyzeral veľmi dobre na svoj vek, ale rovno v plavkách? Na nasledujúcej fotke už dokonca odhodil aj plavky. Záber bol na šťastie zozadu a z diaľky. Dosť veľkej diaľky. Tak ten má teda veľkú odvahu! A asi aj všetko ostatné. No toto určite nie je spôsob, ktorým ju osloví. Možno až neskôr.
Radšej sa presunula na ďalšie profily. Pár ich prelistovala, keď tu zrazu Erik! Nemal síce vlasy, ale tie nahradil obrovským šarmom, ktorý z neho vyžaroval. Tak tento je fakt zaujímavý! A bol aj oblečený. Ani žiadne fotky detí tam neboli. Toľko radosti! Ako dobre, že sa rozhodla pokračovať vo svojom hľadaní.
Vymenili si pár správ. Je to športovec, kedysi plával aj závodne. Prebrali aj tému detí. Jeho sú už veľké a majú svoje životy. Perfektné! Tu určite nehrozí závislosť na malých potomkoch. Zatiaľ úspešne obišiel všetky nástrahy, ktoré súviseli s predchádzajúcimi záujemcami. Snáď už ju ničím nečakaným neprekvapí. Keďže sa jej pozdával, súhlasila aj s výmenou telefónnych čísel. Veď hádam nič nehrozí. Čo sa už len dá tým pokaziť?
Pri telefónnom čísle nemal žiadnu fotku. Možno by videla reálnejšiu podobu. Rozhodla sa, že kým sa s niekým ďalším stretne, bude si s ním aspoň chvíľu písať. A podľa toho, ako to bude cítiť, sa rozhodne. Teraz však vybehne s kamoškou do centra na prechádzku, nech príde na iné myšlienky. Nemôže sa predsa zaoberať iba chlapmi zo zoznamky. No Erik sa ozval ešte v ten večer.
„Ahoj. Čo práve porábaš?“
„Som s kamarátkou v meste. A Ty?“
„Ja som na plaveckej súťaži celý víkend. Pošleš mi nejakú fotku?“
Kto vie akú fotku by rád videl. Že by jeden z mostov ponad rieku? Alebo Bratislavský hrad? Možno myslel jej fotku. Prípadne ju rovno aj s nejakou kultúrnou pamiatkou? Radšej sa ho na to ani nespýtala a poslala záber Dunaja. Okamžite prišla jeho reakcia.
„A Ty prečo nie si na tej fotke? Rád by som Ťa videl. Popros kamošku, nech Ťa odfotí. Ja som práve na hoteli. A som dosť unavený po celom dni.“
A hneď za správou prišli dve fotky z neupratanej izby. Je dobrý nápad poslať niekomu cudziemu fotku? Radšej ešte nie, zatiaľ mu musia stačiť len fotky z mesta. Kým rozmýšľala, čo mu pošle, pípla jej ďalšia správa. Bol to opäť záber z hotelovej izby. Pohár vína na stole, na ktorom mal on vyložené nohy. Bosé. Či slovo holé by bolo výstižnejšie? Asi to malo byť zvodné, ale jej to také neprišlo. Čo je už len vzrušujúce na mužských chlpatých nohách? To víno môže byť, ale to ostatné? Kto z nich je tu divný? Radšej nebude ani reagovať. V tom jej zazvonil mobil. Erik. No to snáď nemyslí vážne! Ako si dovolí len tak zavolať? Keďže vyzerala veľmi vydesene, musela sa priznať kamarátke, čo práve rieši. Tá vybuchla od smiechu. Tak toto nevymyslíš. A už sa s ňou smiala aj ona.
O pár minút telefón zvonil znovu. A o polhodinu zase. Medzitým prichádzali ďalšie správy a ďalšie fotky. Na každej z nich pridával kúsok zo svojho tela. Asi pre neho nebolo dôležité, že nedostáva žiadnu spätnú reakciu. Podstatné bolo, že ich posiela. Zvláštne myslenie. No keď už prišla jeho fotka v plavkách so žiadosťou o podobnú, prišiel čas túto jednostrannú komunikáciu ukončiť. Ešte šťastie, že sa dá blokovať telefónne číslo. Asi bude lepšie dnes večer si pozrieť krásy Bratislavy, ako odhalené „krásy“ mužského tela…