Ďalšie ráno, ďalší zaujímavý chlap? Že by? Otvorila opäť svoj počítač a uprela zrak na najnovší profil, čo jej zoznamka ponúkla. Muž v strednom veku, do akého sa aj ona sama zaraďovala. Samozrejme, že len tesne na jeho začiatok. Mal vážny výraz v tvári a na fotke vedľa neho bol malý chlapec. Na ďalšej boli opäť obaja. Nie je to trochu zvláštne dávať tam fotku dieťaťa? Veď to je zoznamka a nie inzercia na hľadanie novej mamy. Možno to len zle pochopila. Ale svoje deti predsa nebude dávať na zoznamku. Jej plán bol najskôr zistiť, či by si oni dvaja rozumeli a až potom do toho postupne pridávať deti. Ale možno to je len ženský pohľad. A hlavne jej deti otca majú. Nie síce úplne ideálneho podľa jej predstáv, ale majú. To ona je tá, čo niekoho hľadá. Tak z tohto pána na fotke asi nič nebude.
Ešte šťastie, že sú tam aj ďalší. No to asi platí aj opačne. Smola. V tom na ňu uprel uhrančivý pohľad Dušan. Naozaj pôsobil veľmi príťažlivým dojmom. Za ním krásna príroda. Fakt super fotka. Jedna z najkrajších a najzaujímavejších. Snáď aj realita bude taká. Vymenili si pár úvodných zdvorilostných fráz a postupne prechádzali na osobnejšie témy. Zistila, že ju už dva roky rozvedený. Má 8 ročnú dcéru, s ktorou je každý druhý víkend a nejaký deň v týždni. Býva na opačnom konci mesta. Celkom fajn na úvod. Už len dohodnúť prvé stretnutie a potvrdiť si to aj v skutočnom živote. Akurát chvíľu trvalo, kým našli nejaký spoločný voľný termín. Víkend on nechcel, keďže mal vtedy dcéru. Potom nejaké pracovné termíny a iné športové aktivity. Nakoniec predsa len našli niečo v kalendári.
A dnes to dá na romantiku. Obliekla si kvetinkové šaty. Ani dlhé, ani krátke, tak akurát. Rozpustené vlasy a červený rúž. Tentokrát to určite vyjde. S úsmevom na perách a nádejou v duši sa vybrala v ústrety svojmu dobrodružstvu. Stál tam usmiaty muž v bielej košeli a rifliach. Vošli do reštaurácie a objednali si biele víno. Naozaj sľubne sa rozvíjajúci večer. Cítila sa veľmi príjemne a uvoľnene. Že by to bolo vínom? Nie, určite jeho spoločnosťou.
„Na fotke si bol pred krásnymi kopcami. Kde si to bol?“
„V Terchovej.“
„Tam je krásne. Aj ja tam chodievam s deťmi. Už od malička.“
„Ja som tam bol najskôr sám, aby som prešiel celú trasu. Veď tie rebríky sú fakt nebezpečné. Až potom som tam zobral dcéru.“
„Veď v lete, keď neprší, je to nádherná prechádzka.“
„No, je to dosť strmé. A ona nie je celkom športový typ. Treba ju pridržiavať.“
„A ako chodievate na ihrisko a preliezky?“
„Vždy na ňu dávam pozor, aby sa nič nestalo.“
Lena trochu spozornela. Vždy sa považovala za matku ochranárku, ale v tejto chvíli mala pocit, že je na opačnej strane. A tak radšej trochu zmenila tému.
„A čo ešte spolu robievate?“
„Keď je u mňa, učím sa s ňou. Majú toho dosť do školy.“
„To je milé.“
„Akurát nikdy neviem, či by som jej nemal pomáhať ešte viac.“
„Deťom treba trochu dôverovať a učiť ich aj samostatnosti.“
„Ale ona je ešte malá. Pre mňa je najdôležitejšia osoba v živote.“
„To je údel rodičovstva. Deti sú dôležité. Ale sme tu aj my.“
„Ja, cez víkend, keď je u mňa, nedvíham ani pracovný, ani súkromný telefón. Venujem sa len jej. Žiadna žena v mojom živote nedostane prednosť pred dcérou.“
„Veď to nie je súťaž. Všetko sa zdá zladiť, keď sa chce.“
„Nie. To nejde. Aj minule, keď bola maličká chorá. Mala teplotu skoro 38 °C. Bolo to hrozné. Bál som sa o ňu. Určite by som vtedy nemohol venovať pozornosť niekomu inému. Neustále som bol na telefóne s ex. Bežal som do lekárne pre lieky a vitamíny.“
Jeho slová sa jej strácali niekde v diaľke. Už ho nedokázala viac ani počúvať. Stále rozprával len o tej malej. A ona si naivne myslela, že to bude rande. Na jej deti sa jej vlastne ani neopýtal. Za to ona o jeho dcére vedela už úplne všetko. Tak toto je asi závislosť. Ako on chce mať nejaký vzťah? Nebola si istá, či toto by akceptovala nejaká iná žena. Alebo je zvláštna ona? Tak pekne ten večer začínal. Asi by už mala ísť domov a venovať sa svojim deťom, pretože začínala o sebe pochybovať ako o matke. A tak sa milo rozlúčila. Vedela, že ďalšie stretnutie už z jej strany neprichádza do úvahy. No on mal iný názor.
„Tak dobre sme sa porozprávali. Bol to krásny večer. Budem rád, keď si to zopakujeme. Ale môžem až niekedy koncom budúceho týždňa, pretože malá bude teraz u mňa.“
Tou vetou rozhodol o ich osude. Videli sa naposledy…