Vzťahové záležitosti

Keď si žijete svoj single život, kamaráti v ňom zohrávajú veľmi dôležitú úlohu. Trávite s nimi skoro celý voľný čas, delíte sa s nimi o radosti i starosti, poznajú Vás často lepšie ako Vaši rodičia. Vlastne, je to tak dobre, pre rodičov. Nie vždy je vhodné vedieť všetko. A keď si ktokoľvek z partie nájde nového priateľa, či priateľku, prechádza najťažšou skúškou a to je jeho prijatie medzi Vašich kamarátov. Nejde o to, že by kamaráti rozhodovali za Vás, ale záleží im na Vašom šťastí. A samozrejme, aj na tom ich. Veď narušiteľ partie je už aj ich problém.

U mňa to nebolo inak. Vzhľadom na to, že môj partner bol už rozvedený, prechádzala som oveľa náročnejšou skúškou. Porovnávaním s jeho bývalou. Boli to obrovské pochybnosti, stres, panika a najmä more otázok… Ale prečo to mať v živote jednoduché? To by bola asi pre mňa nuda. Ja predsa milujem výzvy!

Postupne som sa zoznamovala s jeho kamarátmi, ich partnermi a rodinami. Najskôr to boli krátke stretnutia plné záludných otázok. Cítila som sa ako na spovedi a čakala na ich rozhrešenie. No postupne z toho boli spoločné celodenné akcie. A časom zimné lyžovačky a letné dovolenky, už aj s deťmi. Naše priateľstvá sa prehlbovali a stala som sa súčasťou tejto skvelej skupiny ľudí.

Myslela som si, že to najhoršie mám už za sebou. Omyl! Nestačí, aby ste sa spriatelili vy s jeho kamarátmi. Ale aj on s Vašimi. Na to som akosi pozabudla. Všemožne som sa pokúšala mu pomôcť zapadnúť medzi mojich kamarátov. Pri prvom stretnutí sa obidve strany síce snažili, ale nič moc to nebolo. Tak prichádzali ďalšie pokusy, ale zlepšenie bolo len veľmi nepatrné. Skoro na každom mojom kamarátovi, či kamarátke našiel nejakú chybu. Nechápem, ako som si to nemohla všimnúť doteraz? Asi má lepší odhad na ľudí? Alebo vie objektívne posúdiť človeka pri prvom stretnutí? To, čo som ja na mojich priateľoch obdivovala, on kritizoval. Dokonca sa mu podarilo dosiahnuť, aby som sa s nimi stretávala čoraz menej, pretože podľa neho mali na mňa zlý vplyv. Najskôr som sa snažila ich obhajovať a pripomínať si ich skvelé vlastnosti. Ale postupne sa tí ľudia akosi vytratili z môjho života, teda nášho života. Nikdy mi nepovedali na toho môjho nič zlé, ale akoby sa vyhýbali našim spoločným stretnutiam.

Mala som z toho také zmiešané pocity. Nevedela som presne nájsť ten problém, ktorý to spôsobil a ako to celé vlastne začalo. Raz som sa tak nad tým nahlas doma zamyslela. A konečne prišlo vysvetlenie od odborníka na vzťahy, tzv. psychológa samouka. Takže tu je:

„Moji kamaráti majú so mnou perfektný vzťah a vďaka tomu Teba prijali do partie. Preto si tam zapadla tak rýchlo a bez problémov. A naopak, Tvoji kamaráti neboli Tvoji naozajstní kamaráti a preto nedokázali prijať Tvojho partnera, teda mňa. Mala by si sa zamyslieť nad Tvojimi priateľmi, nad Tvojimi vzťahmi s nimi a hlavne sama nad sebou.“

A veru som sa aj zamyslela. Len som prišla k úplne inému záveru. A čas nakoniec dal za pravdu iba jednému z nás. Moji priatelia sú pri mne do dnes. A mnohí z jeho priateľov tiež. On zostal bez priateľov. Iba s tou svojou úžasnou teóriou o mojich a jeho priateľoch. A tak každý dostal, čo bolo pre neho najdôležitejšie. Ja kamarátov a on „svoju“ pravdu.

Vaša „kamarátka“ LeOna…