Vzťahové záležitosti

Týždeň ubehol ako voda. Lena mala plné ruky práce. Teda hlavne pracovnej práce. Okrem toho aj stretnutie s kamarátkami, ktoré v poslednom období zanedbávala. Treba dobehnúť všetko. Priatelia sú životné piliere, o ktoré sa treba starať. Nič nie je samozrejmosť.

A zrazu tu bol víkend. Deti odišli k otcovi. Napadla jej strašná myšlienka. Čo keby by trochu poupratovala? Okamžite ju zahnala. Upratovanie počká. Čo tak opäť zoznamka? To je oveľa lepší nápad. Pozrela pár profilov. Nič ju tam však nezaujalo. Že by už nebola žiadna šanca na nové zoznámenie a stretnutie?

V tom vybehla profilová fotka, kde na vrchole nádherného kopca stál turista Ondrej. Láska k horám. To je krása! Hneď si prečítala pár informácií o ňom. Všetko sa jej páčilo. Ako tak pozerala ne jeho profil, všimla si, že Ondrej niečo píše práve jej. Aké potešujúce. Na jeho úvodné slová obratom reagovala. Takto rýchlo si s nikým ešte nepísala. Páčila sa jej konverzácia, páčili sa jej jeho názory. Dokonca by sa jej páčilo aj sa s ním stretnúť. Vyzerá to tak, že aj jemu. Navrhol najbližší termín, teda zajtra. Vymysleli si spoločnú prechádzku na Železnej studničke. Tam už dávno nebola. Bude to fajn. Môžu si tam niekde sadnúť na kávu, môžu byť medzi ľuďmi a môžu sa aj niekde trochu stratiť v lese. Výborný nápad! Snáď sa nebude musieť ani o nič starať. Určite to bude chlap na správnom mieste.

Lena sa nevedela dočkať rána. Ondrej bol veľmi príjemný a sympatický. Nebol to síce jej typ, ale na tom nezáleží. Ako hovorí jej dcéra:

„Mami, vo vašom veku záleží na tom, aby mal dobré srdce. No, v našom veku, je ten vzhľad veľmi dôležitý.“

Jediné s čím mala problém, bola jeho výška. Doteraz si Lena myslela, že je priemerne vysoká. Teraz však zistila, že to celkom tak nie je. Hoci Ondrej uviedol v profile, že je priemerne vysoký, realita bola iná. Obom to bolo nepríjemné. Vtipným rozhovorom na túto výškovú nezrovnalosť postupne pozabudli.

Po pár prejdených kilometroch už bola celkom smädná. V podstate aj hladná. Tak si na chvíľu sadli na trávu. Ondrej vybral z ruksaku keksíky a fľašu s minerálkou. Bolo to nesmierne milé prekvapenie. Dokonca jej aj dal na výber, ktorý má radšej. Už dávno sa o ňu takto nikto nepostaral. Po prechádzke sa rozlúčili a dohodli na ďalšom stretnutí.

Ešte v ten večer porozprávala kamarátkam o svojom zoznamkovom zážitku. Situácia s keksíkom ich veľmi potešila a Ondreja vychválili ho do nebies. Aký je len starostlivý, ako na ňu myslel, také sa ešte žiadnej z nich v živote nestalo. Všetky jej ho závideli.

V týždni sa opäť vybrali na spoločnú prechádzku. Keďže bola vonku už tma, vybrali sa k Dunaju. Lena chcela urobiť dobrý dojem, aby bolo jasné, že nechodí len v turistickom oblečení. Vyobliekala sa do šiat. Vyzerala v nich veľmi dobre, no už jej bola aj celkom slušná zima. Nenápadne sa zmienila o tom, že je hladná. Ondrej sa tváril, akoby to ani nepočul. Kráčali ďalej. Lena sa snažila ešte viac a spomenula, že má veľmi rada malé, útulné vinárne. Ondrej sa stále nechytal. Nič iné jej nezostávalo, len sa ho rovno spýtať:

„Nepôjdeme si niekam sadnúť?“

Ondrej už musel dať priamu odpoveď. Aj dal. Úplne na rovinu.

„Kam? Veď do vnútra sa chodí až keď je oveľa väčšia zima alebo vonku prší. Teraz môžeme byť von, na vzduchu.“

Lene zamrzol úsmev na perách. A nielen kvôli chýbajúcemu svetru. Čo presne tým chcel povedať? Budú krúžiť dovtedy kým nezmrznú? No hlad aj chlad bol stále väčší a väčší.

„Ondrej, prosím Ťa, môžeme sa ísť niekam najesť? Naozaj som veľmi hladná. Dnes som nestihla ani obed.“

„Dobre. Môžeme si niekde v potravinách kúpiť bagetu.“

Ako si len mohla si naivne myslieť, že si pôjdu niekam sadnúť. Veď ona si to jedlo zaplatí, len sa na chvíľu niekam zohriať. No Ondrej bol neoblomný. Lena vedela, že hlad aj zima ju budú trápiť aj nabudúce a bude veľmi rada, keď sa bude môcť ísť niekam zohriať. Určite to nebude s Ondrejom. Rozlúčila sa a cestou domov napísala kamarátke, či k nej môže dobehnúť na horúci čaj. Ešteže máme tie svoje piliere.