Prvý krok, nabrať odvahu, mala Lena za sebou. Teraz prišiel ten ďalší. Vyplniť vstupný dotazník a vybrať vhodné fotky na profil. Takže si otvorila fľašku vína a začala postupne odpovedať na otázky. Ktorá odpoveď je vhodnejšia? Ktorá jej zaručí, že bude o ňu väčší záujem. Má priznať vek? Alebo len trošku ubrať? Zamlčať ho? Má priznať deti? Aké vlastnosti naozaj má?
Nedalo sa nič robiť, bol čas, zavolať priateľke na telefón. Každú jej vlastnosť prebrali zo všetkých strán. Inteligentná? Ako veľmi? Aby nebola múdrejšia ako on. Keď inteligenciu nespomenie, zase bude vyzerať ako príliš jednoduchá. A čo vzhľad? Pekná? Keď sa tak označí, bude to pôsobiť namyslene. Keď nie, tak je škaredá? Športovkyňa? Čo keď on nešportuje vôbec? Alebo čo keď je fanatický športovec, ktorý sa aj zdravo stravuje? Vôbec to nie je jednoduché. Nakoniec dotazník úspešne vyplnila. Rozhodla sa pre pravdu, ktorú len trošičku vylepšila a niektoré údaje radšej vynechala. Jedna nikdy nevie..
A ešte vybrať správnu fotku. Mala by zobrazovať realitu. Krajšiu realitu. Vlastne, zobrazovať iba to, čo je na nej pekné a to ostatné zľahka prekryť alebo nezobraziť. A tie filtre, čo dnes ponúkajú mobily! Aj keď žiadna z nás to, samozrejme, nepotrebuje. Len tak pre istotu. Ako sa má tváriť? Usmiato? Vážne? Zasnene? Má tá fotka byť sexi? Z každého rožku trošku.
Ráno, hneď ako otvorila oči, pokúšala sa spomenúť, čo sa jej to v noci prisnilo. Bol to veľmi zvláštny sen. Akási zmes chaoticky pobehujúcich mužov okolo nej, ktorým vôbec nebolo vidno tváre. Hoci každý z nich jej niečo rozprával, nerozumela im ani slovo. Niektorí boli aj do pol pása vyzlečení. Na šťastie nie úplne. Alebo že by škoda? Čo tento sen znamená? Asi to mala byť príprava na to, čo ju bude v nasledujúce dni čakať. A veru teda aj čakalo.
Sadla si k notebooku, klikla na zoznamkovú stránku a uprene hľadela na nabiehajúce fotografie a mená ponúknutých možností. Fíha! Až sa zľakla. Čo teraz? Na chvíľu vybehla na balkón nadýchať sa čerstvého vzduchu a nabrať odvahu začať to čítať. Toto chcela? Bol to taký čudný pocit. Trochu stres, trochu vzrušenie, trochu obavy, trochu nádej, ale hlavne obrovská zvedavosť, čo sa za tým všetkým skrýva. Tak teda posledný hlboký nádych a naspäť k čakajúcim chlapom.
Na monitore zbadala prvú fotku. Nikdy na ňu nezabudne. Muž približne v jej veku, rukou sa opierajúci o drahé, nablýskané auto. Na ďalšom zábere bol odfotený ako do toho istého auta nastupuje, no a potom už len fotka toho auta. Zamyslela sa, či je naozaj na zoznamke, alebo v predajni ojazdených vozidiel. Alebo úplne nových a ani nedotknutých? To si naozaj muži myslia, že pre ženy sú najdôležitejšie ich autá? Aspoň naivne dúfala, že to auto bolo jeho, keď sa ním tak chválil. No nedá sa nič robiť, prvý záujemca ju neoslovil. Ani jeho dopravný prostriedok, aj keď aspoň ten stál za pozornosť. Takže ide sa ďalej.
Ďalší v poradí bol Adam. Celkom sympaticky vyzerajúci. Bol síce 100 km od nej, ale to nevadí. Vzdialenosť nehrá rolu. Dôležitý je jej pocit z fotky. Takže na jeho pozdrav hneď odpísala. Aj smajlíka odvážne pridala. Veď trochu milá môže byť, aby videl, aká je skvelá. Za chvíľku prišla ďalšia správa.
„Aký máš dnes deň?“
„Celkom fajn, keďže je víkend. A Ty?“
„Aj ja. A čo máš dnes v pláne?“
„Chystám sa s kamoškami na túru. A čo budeš dnes robiť Ty?“
„Budem sa motať okolo domu. Cez týždeň som nestíhal.“
Zatiaľ sa jej celkom pozdáva. Vyzerá, že je pracovitý a vie sa doma obracať. Dialóg plynul celkom príjemne. Obavy z komunikácie z nej postupne opadli a pustila sa do ďalšej správy.
„Odkiaľ si?“ spýtal sa.
„Z Bratislavy. A Ty že si odkiaľ?“
„Z jednej dedinky, neďaleko Piešťan.“
„No to, si celkom ďaleko odo mňa.“
„Ani nie. Ja s tým nemám problém.“
„Chodievaš niekedy do Bratislavy? Napríklad pracovne?“
„To nie. Ale mal som predtým priateľku, ktorá bola tiež z Bratislavy. Chodieval som za ňou vlakom. Keďže sa v Bratislave nevyznám. A ona potom pre mňa prišla autom na stanicu a vždy ma vzala niekam na výlet.“
Pri čítaní poslednej správy nevedela prísť na to, čo ju zarazilo najviac. Hneď na začiatku spomína bývalú? A čo to tam písal? Že ona pre neho chodila na stanicu? No to snáď nemyslí vážne? Nestačí, že treba rozvážať deti po krúžkoch? To by ho mala ako ďalšie dieťa, ktoré treba voziť? Hoci pre ňu nebol problém šoférovať po Bratislave, ale kde sa stratili gentlemani? To neexistujú mapy? A čo také MHD? Alebo taxík? A to sa jej na začiatku zdalo, že je naozaj nevhodné fotiť sa s autom na profilovú fotku v zoznamke. Asi to ani nebol úplne hlúpy krok od toho „predajcu áut“. Vyzerá to tak, že nie vždy, čo sa nám zdá na prvý pohľad ako zlý nápad, nemusí byť tá úplne najhoršia možnosť. Ale pre istotu treba mať pri sebe vždy pár drobných na električku. Žena nikdy nevie, čo ju môže postretnúť. Alebo skôr kto…
Keďže je Lena vždy za dámu, slušne mu len napísala, že pre ňu by asi bola vzdialenosť komplikácia a že je veľmi milý a želá mu všetko dobré do ďalšieho hľadania tej pravej. A ona s nádejou dúfala, že ďalší jej pokus bude o niečo lepší…