Od pondelka bol kalendár na celý týždeň úplne plný. Lena to tak ani neplánovala. Pre istotu, aby toho nebolo málo, pribúdal ďalší nečakaný program. Improvizácia bola, na šťastie, Leninou silnou stránkou. Život ju naučil, ako sa to dá samej s dvomi deťmi zvládať. Ani sa jej nespýtal, či chce toto vzdelanie získať. Rovno jej ho ponúkol. A zadarmo! Zlatý.
Lena robila možné aj nemožné. Snažila sa preorganizovať celý program, hľadala medzierky, rušila, presúvala. Stretnutie so spolužiačkami zo strednej plánovali mesiac vopred. Je ťažké zladiť štyri zaneprázdnené ženy. Novoročný záväzok, že bude chodiť na latinskoamerické tance dvakrát do týždňa už v januári zredukovala. A ani ten jedinýkrát sa jej to nie vždy podarilo. Opäť rodičovské združenie? To už zase prešlo štvrťroka? No a synov zápas asi nedokáže preložiť. Ani keby použila všetky ženské zbrane. Vlastne, ani sa jej nechce. Na záver sa rozhodla, že nebude rušiť nič. Veď občas bude trošku meškať, odniekiaľ odíde máličko skôr. Aké jednoduché riešenie.
Ešte šťastie, že si nechala voľnú aspoň nedeľu. Aj to ju susedky prehovárali na celodenný turistický výlet. To, že nebude mať upratané a jeden víkend bude nie celkom teplá strava, sa dá zvládnuť. S tým určite dokáže žiť. A okolie bude musieť tiež.
Ráno si urobila raňajky rovno do postele. Po celom týždni naháňania si to zaslúži. Zobrala mobil a otvorila svojho tajného pokušiteľa, zoznamku. Len tak tam bude listovať a pozerať, čo je nové. Žiadne dlhé vypisovanie, žiadne stretko, žiadne stresy. Nikto ju tam nezaujal. Možno ani nechcela, aby zaujal. Musela pripustiť aj túto možnosť.
Zrazu Viktor. Profil mal kompletne vyplnený. Ako jeden z mála. Dobrý výber. Aspoň sa ho už nemusí na nič dôležité pýtať. Snáď ani on jej. Trošku tajomstva si predsa treba nechať na postupné spoznávanie. Veď to má byť práve to zaujímavé. Ešte ani nestihla dočítať všetky informácie, už ju čakala prvá správa od neho.
„Ahoj Lenka.“
„Ahoj Viktor.“
„Teším sa, že som Ťa tu stretol.“
„Asi aj ja.“
„Taký pekný deň si mi dnes pripravila.“
Začiatok konverzácie bol príjemný, nenútený, pohodový. Viktor písal celý deň. Prezrádzal o sebe stále viac a viac. Lene sa to celkom pozdávalo. Aj obsah tých informácií. Rozvedený, s veľkými deťmi na vysokej škole v Čechách. Z Bratislavy, s vlastným bývaním. Bol od nej trošku starší, trošku vyšší, trošku ukecanejší. To posledné už bolo pre ňu neobvyklé.
Viktor písal každý deň, každú voľnú chvíľku a o všetkom. O Lenu doposiaľ neprejavil žiadny z mužov zo zoznamky takýto záujem. Pýtal sa jej, čo robí, kam ide, aký mala deň. Pýtal sa na deti a tak sa postupne dostával do jej života.
Aj Lena sa chcela opýtať na pár vecí, no Viktor písal priveľa aj o sebe. Takže ona nemusela položiť žiadnu otázku a vedela o ňom všetko.
„Lenka, som taký vďačný za Teba. Čím viac Ťa spoznávam, tým viac sa mi páčiš.“
„Lenuška, miláčik, želám Ti krásne dobré ránko.“
„Budem rád, keď sa zoznámim aj s Tvojimi deťmi. Už sa na ne teším.“
„Lenka, kedy Ťa už konečne uvidím? Máš zajtra čas? Alebo cez víkend?“
Takéto správy od Viktora neustále pribúdali. Ako sa môže niekto takto rýchlo zamilovať? Veď sa vôbec nepoznajú. Ešte sa ani nestretli, čo keď si nebudú rozumieť? Je to takto v poriadku? Je to bežná reakcia mužov? Lene behali hlavou podobné otázky, na ktoré v sebe hľadala odpovede. Bola z neho zmätená, unavená, ba priam až otrávená. Že by si nevážila jeho pozornosť a náklonnosť?
„Lenuška, teším sa, ako budeme spolu tráviť čas. Už mám na naše stretnutie vymyslený program. Začneme večerou. Už som na zajtra rezervoval stôl pre nás dvoch. Poznáš tú francúzsku reštauráciu v centre? Je moja obľúbená. Potom sa môžeme prejsť okolo Dunaja. Má byť príjemný, teplý večer. Odprevadím Ťa domov a budem rád, keď mi dovolíš ísť hore. Ak by Ti to nevadilo, priniesol by som si aj prezúvky, zubnú kefku a pyžamo.“
Bože! On sa chce ku mne nasťahovať? Lena hneď oľutovala, že mu napísala, že deti nebudú cez víkend doma. Ako sa z toho celého vyvlečie?
„Lenka, budúci týždeň máme rodinnú oslavu. Rád by som Ťa predstavil mojim rodičom. Určite budú nadšení z Teba tak, ako ja.“
„Miláčik, mohli by sme uviesť na sociálnych sieťach, že sme vo vzťahu. To by bolo nesmierne milé. Tak silno túžim po normálnom vzťahu. Teším sa, že som našiel práve Teba.“
Lena s hrôzou odložila mobil. Čo to tam píše? Aký vzťah? Je pravda, že hľadala vzťah. Ale takto prirýchlo? Keby je dal čas a priestor sa rozhodnúť. Pomaly sa spoznávať. Lena neznášala tlak. V čomkoľvek. V živote, vo vzťahoch, v športe. Ako náhle mala pocit, že je pritlačená k stene, utekala presne opačným smerom. Potrebovala malú pauzu, aby v pokoji dokázala vyhodnotiť, čo chce ona.
Nie je to sen všetkých žien? Chlap, ktorý hľadá naozajstný vzťah, ktorý ju predstaví rodine, ktorý s ňou vyjde na verejnosť? Lena si urobila horúci bylinkový čaj na upokojenie, sadla si na balkón a pozerala na zapadajúce slnko. V hlave jej bežalo plno myšlienok a otázok. Najťažšie boli tie osobné, tie z jej najhlbšieho vnútra. Čo ona sama od života chce? Vzťah? Ak áno, tak aký?
Ponorená sama do seba si odpila z čaju. Bol taký vrelý, že si popálila ústa. Ešte že sa s ním aj neobliala. Presne tak, ako ten čaj, všetko chce svoj čas. Čas, aby nielen čaj, ale aj človek, mohol vychladnúť. Aj úvodný ošiaľ neznámeho Viktora. Rovnako i on potrebuje čas, aby si bol istý, čo naozaj chce. Takto sa strmhlav vrhať do vzťahu!
Je síce úžasné byť aspoň na chvíľu žiariacou hviezdou pre nejakého chlapa. Je to príjemný pocit pre ženu, byť žiadanou po všetkých tých sklamaniach a bolestiach. Ale nestačí to. Ten obrovský tlak. Na to ešte nebola pripravená. Rozhodla sa, že na mobil sa už ani nepozrie. Voňavý čaj už vychladol. Vypila ho na jeden dúšok a schúlila sa pod perinu do postele. Unavená zaspala.
Ráno pozrela na mobil. Čakalo ju tam milión neprečítaných správ od Viktora. Všetky boli zo začiatku zaľúbené a romantické. Keďže ich nečítala, ani reagovala postupne sa rétorika menila.
„Zlatko, asi si unavená a už si nechceš písať.“
„Čo práve robíš? Už si v postieľke?“
„Kde si, keď neodpovedáš? Si s niekým iným?“
„Chcel som Ti len zaželať dobrú noc. No vidím, že o to nestojíš!“
„Ako myslíš! Môžeme to medzi nami ukončiť, keď so mnou nechceš komunikovať.“
Potom nasledovalo ďalších päť správ, ktoré boli zmazané. Asi dobre, že si ich nestihla prečítať. Za tým bola jedna posledná.
„Keď nestojíš o vzťah so mnou, končím s Tebou.“
Lena ju na nestihla ani dočítať a už ju zmazal. A nielen tú poslednú. Postupne mizli všetky a na záver aj celý kontakt s Viktorom. Tak to bol teda rýchly vzťah. Nestihli sa ani stretnúť. Úvod, jadro, záver. Bol to jej najkratší vzťah v živote. Určite na neho nezabudne. Usmiala sa a tentokrát si zaliala čaj na dobrú náladu, do ktorého si pridala plnú lyžičku lesného medu. Ten si pre istotu nechá vychladnúť.