Dnes bol neskutočne náročný deň. Všetko, čo len mohlo, sa pokazilo. Dokonca aj to, čo sa pokaziť nemohlo. Cestou z práce Lena stihla urobiť rýchly nákup. Pred domom nie a nie nájsť miesto na parkovanie. V tom zúfalstve sa postavila rovno pred vchod, zapla blikačky, schytila nákup a rozbehla sa domov. Hoci to bola len malá vzdialenosť, taška sa roztrhla a nákup sa jej rozsypal na zem. Jedno jablko sa zakotúľalo až pod jej auto. V duchu zahrešila, z kabelky vytiahla ďalšiu tašku a pozbierala zvyšok nákupu. Prederavený jogurt schmatla do ruky a on jej postupne vytekal na ruku. Ešte že mala krátky rukáv.
Výťah bol samozrejme stále pokazený. Zúrivo sa rozbehla po schodoch. Prvé dve poschodia to bol ešte beh, potom sa výkon spomaľoval a stres zvyšoval. Keď sa doma pozrela na seba, bolo jasné, že bez sprchy to nepôjde. Spotená a nervózna vletela do kúpeľne. Syna, ktorý už netrpezlivo na ňu čakal, vyhnala vyložiť nákup a doniesť jej pohár vody, aby mohli čím skôr vyraziť na zápas.
Cestou vyzdvihli ďalších spoluhráčov. Zľahka prekročenou rýchlosťou prefrčali cez celé mesto. Pred telocvičňou bol nečakane zákaz parkovania. Úžasná parkovacia politika! Ako to vôbec funguje? Športovcov vysadila a ona ďalšiu polhodinu krúžila po okolí, kým našla nejaké miesto na parkovanie. Stáli tam aj iné autá. Čo tiež nebola záruka ochrany pred pokutou.
Kým začal zápas, Lena si sadla na schody pred telocvičnou a snažila sa zhlboka dýchať. Keď sa jej podarilo dostať aspoň trochu do kľudu, popozerala sa po okolí. V skupinkách postávali rodičia, väčšinou oteckovia. Ona tam bola jediná matka. Zaujímavé.
Na jednej strane bolo úžasné byť rozvedenou. Mať svoj vlastný život, svoju slobodu, svoju nezávislosť. Na druhej strane, na všetko bola sama. Výživné za veľa nestálo, nestíhala v práci, nestíhala s deťmi. Aj keď v súčasnosti to bolo už oveľa lepšie. Jediná zmena, ktorá k tomu prispela bolo to, že deti vyrástli. Hoci priniesli iné „zábavnejšie“ problémy.
Žiaľ alebo chvalabohu, všetko má svoje plusy aj mínusy. Len občas je náročné v tých ťažkých chvíľach spomenúť si na tie pozitíva. V dobrom závidela tým matkám, ktoré prídu z práce a na chvíľu si môžu vydýchnuť. Ich deti zastrešia oteckovia. O toto rozvodom prišla. Nevadí, aspoň využije príležitosť a užije si zápas v mužskej spoločnosti. Toto je zase tá výhoda rozvedených.
Zápas bol napínavý. Chlapci dokonca vyhrali a mužská spoločnosť Lene robila dobre. A s týmto príjemným pocitom ešte v ten večer opäť navštívila zoznamku.
Tibor. Rozvedený manažér z Pezinka. Otec troch detí, s ktorými má skvelý vzťah. Celkom zaujímavý chlap. Aspoň podľa profilu. Na začiatok si vymenili pár úvodných slov. Uvidí sa, čo z toho bude.
Na druhý deň Lene volala kamarátka. Zhodou náhod tiež Pezinčanka. Lena okamžite využila príležitosť.
„Ahoj Katka. Na zoznamke som narazila na jedného zaujímavého chlapa. Tibora. Je niekde od vás. Nepoznáš ho náhodou?“
Už počas rozhovoru je poslala jeho fotku.
„Ahoj Leni. Jasné, že poznám. Je to Evin bývalý. Už som Ti o ňom rozprávala. To je ten, čo sa rozhodol hľadať sám seba a svoje duchovné naplnenie. Pri tom sa vykašľal nielen na Evu, ale hlavne na deti.“
„Áno, už si spomínam. A čo ešte vieš o ňom?“
„On si nechal dom a jej deti. Dal jej pár eur, z ktorých dosť ťažko spolu s úverom kúpila dom. Je to niekde ďaleko od Bratislavy. Musia komplikovane dochádzať do práce a do školy. Aby nemuseli míňať benzín.“
„Fakt spravodlivé. Eva to má poriadne ťažké.“
„Veru áno. Ale je to veľká náhoda. Práve tento víkend sa s ňou mám stretnúť. Máme ísť na turistiku. Nechceš sa pridať? Aspoň vás zoznámim.“
„To je skvelý nápad. Môžeme si vymeniť skúsenosti zo života. Už sa teším.“
Takže zoznamka je nielen o zoznamovaní sa s mužmi? Vyzerá to tak, že aj s ich bývalými. Možno je to lepšie, ako si prečítať jeho životopis. Takto to bude z prvej ruky. Do víkendu zostalo pár dní. Lena ich využila na komunikáciu s Tiborom. Bola neskutočne zvedavá na jeho postoj k celej situácii. Tibor sa celkom rád chválil. Nebolo treba veľa otázok. Stačilo položiť len tie správne. Prezradil o sebe, že je na vyššej pozícií. Miluje šport a duchovno. Lena sa snažila prejsť k téme deti.
„A čo Tvoje deti, Tibor? Ako často si s nimi?“
„Mám veľa práce aj záujmov. Vždy, keď mám čas a hodí sa mi to, zavolám ich k sebe.“
„Takže to nie je pravidelne, keď tak veľa pracuješ?“
„Áno, mám toho veľa. Ešte aj okolo domu. Ten je to obrovský a som na neho sám. Ešte šťastie, že mi pomáhajú domáce a hlavne kvalitné spotrebiče a zariadenia.“
„Hmm, Ty si sám vo veľkom dome? A kde bývajú Tvoje deti?“
„Neviem. Bývalá sa s nimi niekam odsťahovala. Dostala toľko peňazí, že si mohla vyberať, kam sa presťahujú.“
„Fíha! Aký si Ty veľkorysý.“
„Ona by nemala dosť peňazí na to. Do manželstva prišla chudobná a nič nepriniesla. Len ja som zarábal. Ona sa iba starala o deti a domácnosť.“
„Tibor, veď pri troch deťoch asi nemohla budovať kariéru.“
„Deti sú samostatné jednotky. Chodiť, jesť a všetko ostatné sa naučia aj tak samé. Nepotrebujú matku stále. Jedlo sa dá kúpiť aj v reštaurácii, či obchode. Takže jej prínos do nášho manželstva nebol po žiadnej stránke veľký. Nezaslúži si ani toľko, čo som jej dal.“
Lena postupne predýchavala jeho správy. Čo je toto za človeka?
„Ako to zvládajú deti? Ako sa deti vyrovnali s vaším rozvodom?“
„To je ich problém. Sú už veľké. Musia sa s tým vysporiadať samé. Ak to nezvládajú, určite je na vine ich matka. Ona mala na starosti ich výchovu. Ja som sa staral o financie.“
Bol to zvláštny rozhovor. Lena sa musela ovládať, aby mu nevynadala alebo neprezradila, že už počula aj verziu jeho bývalej. Hoci je väčšinou pravda uprostred, tak tu je aj stred dosť posunutý jedným smerom.
Konečne prišiel víkend. Lena už netrpezlivo čakala na parkovisku Katku s Evou. Prišli dve usmiate ženy. Eva bola Lene okamžite sympatická.
„Ahoj Lena, ja som Eva. Tiborova bývalá.“
„Ahoj, ja som Lena, jeho budúca bývalá. A aj to je otázne. Veď sme ani nezačali, hoci on to môže vidieť trošičku inak.“
Všetky tri sa začali nahlas a od srdca smiať. Spolu sa prešli lesom. Počasie bolo nádherné, modrá obloha s bielymi obláčikmi a slnko, ktoré svietilo priamo do očí. Celú cestu si vymieňali svoje zážitky o bývalých. A v bufete zapili svoje minulosti a pripili si na šťastné budúcnosti bez takýchto „skvelých oteckov a partnerov.“
Lena si večer unavená ľahla do postele a spomínala si na chvíle vo svojom manželstve pred rozvodom. Na zápasy a vystúpenia detí chodila aj tak len ona. O domácnosť sa starala tiež iba ona. Výchovu mala na starosti nečakane zase ona. Jej manžel „iba“ zarábal peniaze. A tie si po rozvode odniesol on. Všetky tie starosti a povinnosti zostali pre zmenu jej. Spravodlivo.
Tibor bol vlastne obrovským zrkadlom jej života. Zjavne jej domácnosť nebola jediná, kde to tak fungovalo. Musí dávať väčší pozor do budúcna, aby sa už niečo také nezopakovalo. Netreba, aby sa jej „budúci“ chlap staral o deti. Úplne postačí, keď sa bude aspoň trošku starať o ňu. Nie peniazmi, ale svojím správaním.