Vzťahové záležitosti

Dnes bol celý deň akýsi hektický. Ráno stres s deťmi, keďže zistili, že nejaká tá domáca úloha ešte nebola urobená a za chvíľu začína škola. Potom rýchlo do kancelárie. Pri káve si naivne pomyslela, že to najhoršie dnes už má za sebou. No v tom zazvonilo nejaké neznáme telefónne číslo. Nečakane sa ozvala jej mama, že si zablokovala telefón a volá od susedy. Večerný program bol jasný. Zobrať mamu aj s telefónom do obchodného centra a u mobilného operátora vyriešiť tento problém. Niekedy ani sama nevedela, či je väčšia starosť deti, či rodičia. No nevadí. Veď keď sa vráti domov, sadne si k počítaču a snáď ju tam poteší nejaký zaujímavý muž zo zoznamky. A veru že áno. Z fotky sa na ňu usmieval milo vyzerajúci pracovník BOZP.

„Ahoj. Rád Ťa spoznávam. Ja som Boris.“

„Ahoj. Ja som Lena. Aj mňa teší.“

„Som rozvedený a mám jednu dcéru. A Ty?“

„Aká náhodička. Aj ja som rozvedená a mám dve deti.“

„Žiješ s nimi alebo ich máte v striedavke?“

„Deti bývajú so mnou. Len každý druhý víkend sú u otca. A Ty žiješ sám alebo s dcérou?“

„Dcéra býva u matky. Vidím sa s ňou každý párny víkend. Ja žijem so svojou mamou. Je na tom dosť zle zdravotne, tak sa treba o ňu starať.“

Toto teda znie veľmi dobre. Starostlivý a obetavý syn. Hovorí sa, že tak ako sa syn správa k matke, bude sa časom správať aj k partnerke. To by sa jej páčilo. Ako to, že je ešte sám? Že by sa na ňu konečne usmialo šťastie?  A tak si písali ďalej. Čím ďalej, tým viac ju zaujímal a bola na neho veľmi zvedavá. Až konečne položil otázku, ktorá ju nesmierne potešila.

„Si veľmi sympatická žena. Rád by som Ťa spoznal aj osobne. Môžem Ťa pozvať na kávu?“

„Aj Ty si veľmi milý. Káva znie dobre.“

A tak dohodli termín aj miesto. Stretnutie. Prvé zo zoznamky. Ako sa dnes vôbec randí? O čom sa s ním rozprávať? Čo na seba? Toľko otázok sa jej rodilo v hlave. Rozhodla sa, že bude sama sebou. Aj tak nič lepšie nevymyslí. Hoci nad oblečením bude rozmýšľať aspoň chvíľu. Dalo to veru zabrať viac ako len chvíľu. Prezliekla sa aspoň desaťkrát. Šaty? Alebo iba rifle a tričko? Alebo je tričko nevhodné? Bože, ako sa rozhodnúť? Do poslednej chvíle si nebola istá. Nakoniec vyhrali rifle s blúzkou a samozrejme lodičky. Snáď nebude nižší ako je ona, keď si dala opätky. Aj keď nie tie úplne najvyššie. Pre istotu.

Prišla o čosi skôr ako plánovala. Radšej ešte zostala sedieť v aute na parkovisku, aby nezistil, aká je netrpezlivá. Počkala ešte pár minút a vybrala sa smerom ku kaviarni. Už tam čakal. Vyzeral ako na fotke. Aj sa rovnako usmieval. A bol vyšší ako ona. Možno si mala zobrať aj tie vyššie opätky. Pôsobil veľmi sympaticky, a tak sa aj ona usmiala na neho.

„Ahoj, rád Ťa spoznávam.“

„Aj ja Teba.“

Stretnutie prebiehalo veľmi príjemne. Objednali si kávu aj zákusok a rozhovor plynul úplne prirodzene. Prebrali prácu, spoločné záujmy, cestovanie… zatiaľ si vo všetkom rozumeli. Tak poďme na tému deti.

„Koľko rokov má Tvoja dcéra?“

„10.“

„A čo ste spolu robili naposledy?“

„Minulý víkend strávila s mojou mamou. Ja som bol na chate s kamošmi.“

„S Tvojou mamou?“

„Babka si to užila. Mohla jej navariť, čo si len priala. A potom boli spolu na ihrisku.“

„Myslíš tú babku, o ktorú sa treba starať?“

„No, nie je to s ňou až také zlé.“

„Aha!“

Zrazu sa tie informácie, ktoré mala doteraz, začali upratovať na úplne iné miesta, ako ich mala zaradené. A to spôsobilo aj nový uhol pohľadu na neho. Aká chorá matka, o ktorú sa treba starať? Zrazu z toho starostlivého syna nezostala ani stopa.

„Ty si sa rozhodol po rozvode presťahovať k mame? Prečo?“

„A kam som mal ísť po rozvode? Bývalá ma vyhodila, keďže byt bol jej už pred svadbou. A do prenájmu sa mi nechcelo. A takto to mám aj so servisom.“

„Hlavne, že si s mamou rozumieš a vychádzate spolu dobre.“

„No, dá sa to vydržať. Ty bývaš s obomi deťmi vo svojom byte alebo v prenájme?“

„Je to môj byt. Zobrala som si úver.“

„A koľko izbový je?“

„Tak akurát pre nás troch. Prečo?“

„Ja len, či by sa tam zmestil aj niekto ďalší?“

Tak to už bola posledná otázka, na ktorú bola schopná odpovedať. Ako sa rýchlo dostať z tohto stretnutia? To snáď ani nie je pravda? Veď on hľadá bývanie so servisom. Od ex naspäť k matke a potom k ďalšej žene? A takto okato? Ani sa len nesnažil to zakryť. Čo je to za človeka? V tej chvíli si uvedomila, že jej úplne stačí starať sa o svoje deti a o rodičov. Aj to je už celkom náročné. Naozaj sa nepotrebuje starať ešte aj o nejakého chlapa. Veď na to sa predsa do zoznamky neprihlásila. A hlavne nie je žiadna ubytovňa. Pozrela na hodinky a vyhovorila sa na mamu, že už musí ísť s niečím jej pomôcť. Rýchlym krokom sa blížila k autu a sama sebe sa čudovala, ako zle si vysvetlila jeho slová. Asi by to chcelo výkladový slovník k zoznamke.

Keď prišla domov, na stole ju čakali palacinky, ktoré urobila dcéra iba pre ňu. Aj so šľahačkou. Bolo to skvelé prekvapenie po tom kaviarňovom horore. Presne toto potrebovala. Nielen to sladké. Ale hlavne pochopiť, že aj o ňu sa môže niekto postarať…